Meher Baba opustil svoje telo 31. januára 1969. Záverečné roky svojej fyzickej prítomnosti strávil v [uzavretom] ústraní poznačenom bolestivo intenzívnym a vyčerpávajúcim zaoberaním sa svojou univerzálnou prácou. V roku 1968 oznámil, že táto bola dokončená k jeho 100 percentnej spokojnosti. Toto obdobie bolo tiež svedkom rýchleho nárastu v počte tých, ktorí k nemu pristupovali kvôli kľúču k zmyslu života. Tisíce týchto prešli popred mnohými-milovaným telom, ako ležalo počas siedmych dní v hrobke v Meherabade pri Ahmednagare, v Indii. Ďalšie tisíce z celého sveta sa zúčastnili daršanu [darśana (sanskrt: दर्शन) „videnie/zjavenie/zazrenie“; z koreňa dṛś „vidieť“] konajúceho sa od apríla do júna [1969], ktorý bol ním [Meher Babom] zorganizovaný celé mesiace vopred. Dopad týchto udalostí na vnútorného človeka, a mesiacov, ktoré odvtedy uplynuli, svedčia o sile lásky danej do pohybu tým, ktorého sme poznali a prijali ako Avatára nášho veku.

     Meher Baba dropped his body on January 31, 1969. The final years of his physical presence were spent in close seclusion marked by painfully intense and exhausting preoccupation with his universal work. In 1968 he announced this had been completed to his 100 percent satisfaction. The same period also witnessed the prairie-fire growth in numbers of those who looked to him for the key to meaning in life. Thousands of these passed before the well-loved form as it lay for seven days in the tomb at Meherabad near Ahmednagar, India. More thousands from all over the world attended the April-to-June darshan he had arranged months before. The impact of these occasions on the inner man, and of the months that have now gone by, bear witness to the force of love set in motion by the one we have known and accepted to be the Avatar of our time.