Časť I a II správy danej Meher Babom 12. septembra 1954

     Ak by ste sa ma opýtali, prečo nehovorím, povedal by som, že nie som mlčiaci, a že rozprávam výstižnejšie prostredníctvom gestikulácie a abecednej dosky.

     Ak by ste sa ma opýtali, prečo [sa] nerozprávam, povedal by som, že najmä z troch dôvodov. Po prvé, cítim, že prostredníctvom vás všetkých, rozprávam [sa] večne. Po druhé, aby som zmiernil nudu neprestajného rozprávania skrz vaše formy, udržiavam mlčanie v mojej osobnej fyzickej forme. A po tretie, pretože všetko rozprávanie samo osebe je prázdnym rečnením. Prednášky, kázania, správy, prejavy, konštatovania, rozpravy akéhokoľvek druhu, duchovné či iné, odovzdané prostredníctvom hovoreného slova alebo písomne, sú len prázdnymi kecami, keď sa podľa nich nekoná alebo nežije.

     Ak by ste sa opýtali, kedy preruším svoje mlčanie, povedal by som, keď sa budem cítiť vyslovujúcim jediné skutočné Slovo, ktoré bolo vyslovené na bezpočiatočnom počiatku, keďže toto Slovo je jediné hodné vyslovenia. Čas prerušenia môjho vonkajšieho mlčania vyslovením toho Slova je veľmi blízko.

     Keď osoba povie iným: „Buďte dobrí“, dáva poslucháčom pocit, že je dobrá a oni nie. Keď povie: „Buďte statoční, čestní a čistí“, dáva poslucháčom pocit, že rečník sám je toto všetko, zatiaľ čo oni sú zbabelci, nečestní a nečistí.

     Milovať Boha najpraktickejším spôsobom je milovať svojich blížnych. Ak súcitíme s inými takým istým spôsobom, ako súcitíme s našimi vlastnými drahými, milujeme Boha.

     Ak, namiesto videnia chýb v iných, nazeráme do [vnútra] seba, milujeme Boha.

     Ak, namiesto oberania druhých, aby sme pomohli sebe, oberáme seba, aby sme pomohli druhým, milujeme Boha.

     Ak trpíme v utrpení druhých a cítime sa šťastnými v šťastí druhých, milujeme Boha.

     Ak si, namiesto trápenia sa nad vlastnými nešťastiami, myslíme o sebe, že sme šťastnejší, než mnohí, mnohí iní, milujeme Boha.

     Ak znášame náš údel s trpezlivosťou a spokojnosťou, prijímajúc ho ako Jeho Vôľu, milujeme Boha.

     Ak chápeme a cítime, že najväčším skutkom oddanosti a úcty k Bohu, je neubližovať a neškodiť žiadnej z Jeho bytostí, milujeme Boha.

     Milovať Boha, ako by mal byť milovaný, musíme žiť pre Boha a zomrieť pre Boha, vediac, že cieľom celého/každého života, je milovať Boha, a spoznať Ho ako svoje vlastné Ja.

Časť II

     Keď poviem, že som Avatár, je zopár takých, ktorí sa cítia šťastní, niektorí, ktorí sa cítia šokovaní, a mnohí, ktorí počujúc ma tvrdiť toto, budú ma považovať za pokrytca, podvodníka, vrcholného egoistu, alebo jednoducho len blázna. Ak by som bol povedal, že každý z vás je Avatár, zopár [z Vás] by bolo potešených (ulahodilo by im to), a mnohí by to považovali za rúhanie alebo vtip. Fakt, že Boh súc Jedno, Nedeliteľné a rovnako v nás všetkých, [značiaci, že] my nemôžeme byť nič iné, len [to] jedno, je priveľa pre prijatie duálne-vedomou mysľou. No napriek tomu, každý z nás je [to], čo ten iný je. Ja viem, [že] som Avatárom v zmysle tohto slova, a že každý z vás je Avatárom v takom či onakom zmysle.

     Je nemenným a univerzálne uznaným faktom od nepamäti, že Boh vie všetko, Boh činí všetko, a že nič sa nestane, len Vôľou Boha. Preto je to Boh, ktorý ma núti povedať, že som Avatár, a že každý z vás je Avatár. A opäť, je to On, kto je potešený prostredníctvom niektorých, a prostredníctvom iných je šokovaný. Je to Boh, kto koná, a Boh, kto reaguje. Je to On, kto sa posmieva, a On, kto odpovedá. On je Tvorca, Producent, Herec a Obecenstvo v Jeho vlastnej Božskej Hre.

Part I & II of message given by Meher Baba on 12 September 1954

If you were to ask me why I do not speak, I would say I am not silent, and that I speak more eloquently through gestures and the alphabet board.

If you were to ask me why I do not talk, I would say mostly for three reasons. Firstly, I feel that through you all I am talking eternally. Secondly, to relieve the boredom of talking incessantly through your forms, I keep silence in my personal physical form. And thirdly, because all talk in itself is idle talk. Lectures, messages, statements, discourses of any kind, spiritual or otherwise, imparted through utterances or writings, is just idle talk when not acted upon or lived up to.

If you were to ask when I will break my silence, I would say, when I feel like uttering the only real Word that was spoken in the beginningless beginning, as that Word alone is worth uttering. The time for the breaking of my outward silence to utter that Word, is very near.

When a person tells others “Be good”, he conveys to his hearers the feeling that he is good and they are not. When he says “Be brave, honest and pure”, he conveys to his hearers the feeling that the speaker himself is all that, while they are cowards, dishonest and unclean.

To love God in the most practical way is to love our fellow beings. If we feel for others in the same way as we feel for our own dear ones, we love God.

If, instead of seeing faults in others we look within ourselves we are loving God.

If, instead of robbing others to help ourselves, we rob ourselves to help others, we are loving God.

If we suffer in the suffering of others and feel happy in the happiness of others, we are loving God.

If, instead of worrying over our own misfortunes, we think of ourselves more fortunate than many, many others, we are loving God.

If we endure our lot with patience and contentment, accepting it as His Will, we are loving God.

If we understand and feel that the greatest act of devotion and worship to God is not to hurt or harm any of His beings, we are loving God.

To love God as He ought to be loved, we must live for God and die for God, knowing that the goal of all life is to love God, and find Him as our own Self.

Part II

When I say I am the Avatar, there are a few who feel happy, some who feel shocked, and many who hearing me claim this, would take me for a hypocrite, a fraud, a supreme egoist, or just mad. If I were to say every one of you is an Avatar, a few would be tickled, and many would consider it a blasphemy or a joke. The fact that God being One, Indivisible and equally in us all, we can be nought else but one, is too much for the duality-conscious mind to accept. Yet each of us is what the other is. I know I am the Avatar in every sense of the word, and that each one of you is an Avatar in one sense or the other.

It is an unalterable and universally recognized fact since time immemorial that God knows everything. God does everything, and that nothing happens but by the Will of God. Therefore it is God who makes me say I am the Avatar, and that each one of you is an Avatar. Again, it is He Who is tickled through some, and through others is shocked. It is God Who acts, and God Who reacts. It is He Who scoffs, and He Who responds. He is the Creator, the Producer, the Actor and the Audience in His own Divine Play.