Je prirodzené pre ľudskú myseľ priať si poznať obecnú štruktúru vesmíru. Je tiež nápomocné mať nejaký druh schémy vesmíru, v ktorej sa človek môže nájsť. Tkanina vesmíru zahŕňa sféry a roviny, a rozličné telá, ktorými je obdarená ľudská duša.

     Hrubohmotné, jemnohmotné a mentálne sféry sú vzájomne sa prestupujúcimi glóbmi a majú existenciu v priestore. Môžu byť považované za miesta, keďže sa rozpínajú v priestore. Roviny, naproti tomu, sú zároveň miestami aj stavmi, hoci stav danej roviny nemôže byť zažitý, kým niekoho vedomie nie je k nej pozdvihnuté a nezačne odtiaľ fungovať.

     Vo vzostupe cez roviny je štyridsaťdeväť krokov. Ľudská myseľ sa teší z vnímania a tvorenia symetrie a proporcií všade, ale táto tendencia by nemala byť vnášaná do ríše faktov. Štyridsaťdeväť krokov na Ceste nie je rovnomerne rozdelených v rámci siedmych rovín. Sú navzájom odlíšené kvôli odlišujúcim psychickým charakteristikám, hoci majú tiež štrukturálne ekvivalenty v pododdeleniach siedmych rovín.

     Ľudská duša má tri telá – hrubohmotné, jemnohmotné a mentálne. Hoci sa navzájom presahujú, neustále vháňajú dušu do troch psychických dimenzií, kde nie je medzi nimi žiaden bod vzájomného pôsobenia alebo splynutia. Tento kontakt prepletenia tiel vyzýva k činnosti a vzájomnej súčinnosti medzi týmito troma telami.

     Pre väčšinu ľudí značí život činu len vnútorný zmätok a vonkajší chaos – blázinec, z ktorého sa nevedia vymotať. Pre odstránenie tohoto zmätku je nutné usilovať o vedomú nečinnosť, ktorá je cieľom; a toto úsilie o vedomú nečinnosť/pasivitu vyžaduje vedomú činnosť/aktivitu. Tento osobitný typ vedomej činnosti, ktorý vedie človeka k vedomej nečinnosti, operuje trans-telesne a vyžaduje čistotu/rýdzosť a súlad nosiča. V Za-Za (Beyond-Beyond) stave Boha je nevedomá nečinnosť, v cieli človeka je vedomá nečinnosť a v medzistave je vedomá činnosť, ktorá je zavedená v ilúzii.

     Bod splynutia sa stáva médiom pre spôsobenie harmónie medzi všetkými troma telami. Ak majú byť Masti (Bohom-opojené duše) znesení dolu z mentálna do jemnohmotna alebo z jemnohmotna do hrubohmotna, toto má byť spôsobené cez kontakt prepletenia. Tento bod splynutia tiež podriaďuje všetky tri telá pod kontrolu niečoho, čo je niekedy nazývané Univerzálnym Telom, ktoré je sídlom Univerzálnej Mysle.

     Vyššie telá fungujú buď neosobnými a nevedomými silami alebo vedomými silami. Kundalini je latentná sila vo vyššom tele. Keď je prebudená, preniká cez šesť čakier, čiže funkčných centier, a aktivuje ich. Bez majstra nemôže prebudenie kundalini vziať nikoho veľmi ďaleko na Ceste; a takéto nekritické alebo predčasné prebudenie prináša so sebou nebezpečenstvo sebaklamu, ako aj zneužitia síl. Kundalini umožňuje človeku vedome prekročiť nižšie roviny a napokon splýva s univerzálnou kozmickou silou, ktorej je časťou, a ktorá je tiež niekedy opísaná ako kundalini. Kundalini je obyčajne meno pre silu latentnú v individualizovanej duši. Prebudená kundalini nemôže sama osebe vziať nikoho do siedmej roviny. Keď je prebudená a riadená pod vedením nejakého veľkého jogína, môže dať mnohé zriedkavé zážitky, ktoré sú zároveň výhodou aj nevýhodou. Dôležitým bodom je, že prebudená kundalini je nápomocná len do určitého stupňa, po ktorom nemôže zaistiť ďalší pokrok. Nemôže obísť potrebu milosti Dokonalého Majstra.

     Vzťah medzi kozmickou silou a individualizovanou dušou je unikátny. V prípade dokonalej duše, vzťah bol opísaný celkom adekvátne prostredníctvom kresťanskej idey trojice, ktorá obsahuje tri aspekty Boha: Otec (Tvorca a Uchovávať), Syn (Spasiteľ a Vykupiteľ) a Duch Svätý (Duch pravdy alebo milosti). Tento koncept Trojjedinosti (Tri v Jednom) uchopuje a vyjadruje niektoré dôležité faktory v duchovnej tkanine vesmíru. Nemal by byť umelo porovnávaný s védantickou trojicou Tvorcu, Udržiavateľa a Ničiteľa, ktorý odhaľuje tkaninu vesmíru z odlišného hľadiska. Všetky tieto sú rôznymi spôsobmi pochopenia jednotnej a všemocnej sily v kozme.

     Mnoho práce Božskej Inkarnácie je často urobenej prostredníctvom jej agentov, ktorí vykonávajú povinnosti zverené im Inkarnáciou. Agenti môžu byť na hrubohmotnej rovine alebo na vnútorných rovinách. Ak nemajú hrubohmotné telo, sú neviditeľní pre bežných ľudí. Pomáhajú osobám pri ich vzostupe cez roviny.

     Niektorí agenti spĺňajú zámer Božskej Inkarnácie nevedome. Nevedia vedome, odkiaľ prichádza ich motivácia alebo inšpirácia. Ostatní agenti vedome prijímajú inštrukcie od Avatara, a so znalosťou a dobrovoľne tieto inštrukcie vykonávajú.

     Ako pravidlo, ašpirant sa vo svojom vzostupe k večnej Pravde stáva najprv jemnohmotno-vedomým a potom mentálno-vedomým pred uvedomením si Pravdy. Vo všeobecnosti sa jemnohmotno-vedomá duša nevracia do hrubohmotného sveta. Toto neznamená, že jemnohmotno-vedomá duša neberie hrubohmotnú formu alebo neprebýva v hrubohmotnom svete s jej hrubohmotným telom. {Viď odsek 2, strana 40, knihy God Speaks.} Značí to, že vedomie duše už viac nie je zapletené s hrubohmotnou formou alebo hrubohmotným svetom, a že je prevažne vnorená v jemnohmotnom svete.

     Stav jemnohmotno-vedomej duše je v zaujímavom kontraste so stavom duchov (ghosts). Duchovia (ghosts) sú odídení duchovia (spirits) {V celej tejto knihe, aj v knihe Boh hovorí, je slovo duch vždy použité vo význame anglického slova spirit; v prípade významu anglického slova ghost je to uvedené. Pozn. prekl.}, ktorí boli príliš pripútaní k fyzickému telu. Po odhodení fyzického tela stále túžia žiť v nižších jemnohmotných a astrálnych rovinách. Ich astrálny obal je automaticky uvádzaný do chodu impresiami týkajúcimi sa hrubohmotna a držia ich pripútaných k hrubohmotnu na dlhé obdobie. Ich tendencie sú priamo opačné k tendenciám jemnohmotno-vedomých ašpirantov. Jemnohmotno-vedomý ašpirant, hoci spojený s hrubohmotným svetom, je zaviaty do jemnohmotných rovín a zážitkov, a pohybuje sa vpred k Pravde. Duchovia (ghosts), hoci odtrhnutí od hrubohmotného tela, sú priťahovaní k hrubohmotnému svetu s jeho zážitkami, vďaka svojim pôsobiacim hrubohmotným impresiám. Takto je jemnohmotno-vedomá duša, v určitom slova zmysle, invertovaným duchom (ghost).

     Mentálno-vedomá duša, aj zatiaľ čo si ponecháva hrubohmotné telo, ostáva umiestnenou na svojich vyšších rovinách, bez zapletenia sa dokonca aj s jemnohmotnými rovinami. Čaká, až kým nesplynie s Bohom, čiže Pravdou, na siedmej rovine. Po splynutí môže duša ostať ponorenou v blaženosti Boho-uvedomenia a stať sa Madžzúbom, alebo môže zostúpiť do nižších rovín duality kvôli práci (bez straty svojho uvedomenia si unitárnej Pravdy) a stať sa Dokonalým Majstrom. Či sa daná Boho-uvedomelá duša stane Madžzúbom alebo Dokonalým Majstrom je rozhodnuté počiatočnou pohnútkou pri stvorení. Tieto rozmanitosti záverečných stavov nie sú subjektom sanskarických čiže impresných determinácií. V oboch záverečných stavoch nieto stopy akýchkoľvek viažucich impresií. Avšak celá tkanina vesmíru slúži len jednému účelu/zámeru, totiž uvedomeniu si Boha.