V nekonečnom Za (Beyond) stave Boha, ktorý transcenduje kategórie vedomia, ako aj nevedomia, tam sa objavila prvá počiatočná pohnútka Boha, poznať Sa. A s povstaním tejto počiatočnej pohnútky sa okamžite prejavilo nekonečné vedomie aj nekonečné nevedomie, ako súbežných/simultánnych výsledníc/(reakčných produktov). Z týchto dvoch zdanlivo protikladných, doplnkových aspektov, nekonečné vedomie hrá úlohu Avatara, čiže Božskej Inkarnácie. Nekonečné nevedomie nachádza svoje vyjadrenie prostredníctvom evolúcie, ktorá sa pokúša vyvinúť plné vedomie prostredníctvom časových procesov. V ľudskej forme sa plné vedomie usiluje mať sebapoznanie a sebauvedomenie. Prvý človek, ktorý si mal uvedomiť Boha ako jednu nedeliteľnú a večnú Pravdu, bol zdvihnutý do tohto uvedomenia večným Avatarickým nekonečným vedomím.

     Avatar bol prvým majstrom prvej Boho-uvedomelej duše. Ale v Boho-uvedomení sa plné vedomie prvého majstra zlučuje s večne nekonečným vedomím Avatara. Preto, keď prvý Boho-uvedomelý človek „zišiel dolu“, Avatar sám zostúpil a inkarnoval sa do jeho tela. Tak z hľadiska inkarnácie je Avatar ten istý ako prvý majster. Tento prvý majster nemal žiadneho majstra v ľudskej forme. Ale všetci následní majstri mali majstrov v ľudskej forme, aby im [títo] pomohli uvedomiť si Pravdu.

     Prvý majster si mohol uvedomiť Boha bez majstra v ľudskej forme, zatiaľ čo následní majstri vždy a nevyhnutne potrebujú nejakú pomoc pre Boho-uvedomenie. Dôvod je jednoduchý. Boho-uvedomenie zahŕňa vnútornú vyrovnanosť/vyváženosť, ako aj adekvátne zosúladenie sa s vesmírom (ktorý je tieňom Boha), spolu so všetkým, čo obsahuje. Prvý majster (ktorý je tiež prvou inkarnáciou Avatara) dosiahol obe tieto veci, pretože to je samotným cieľom počiatočnej pohnútky hľadajúcej naplnenie. On nemal majstra v ľudskej forme.

     S ohľadom na tie duše, ktoré dosahujú Boho-uvedomenie následne, sú tu dve požiadavky, totiž vnútorná vyváženosť a adekvátne zosúladenie sa so všetkým vo vesmíre. Ale tu je jeden veľký rozdiel. Napríklad, pre dušu, ktorá je druhá v dospievaní k Boho-uvedomeniu, jedným z dôležitých faktorov v jej duchovnom prostredí je existencia ľudskej Boho-uvedomelej duše. Teda, zatiaľ čo sa zosúlaďuje so všetkým vo vesmíre, tento druhý kandidát na Boho-uvedomenie čelí problému zosúladenia sa s prvým majstrom, čiže Boho-uvedomelou dušou, ktorá, ako sme videli, je nerozoznateľná/neodlíšiteľná od večného Avatara. V tomto prípade, jediným [možným] adekvátnym zosúladením sa je bezvýhradné prijatie štedrej pomoci, ktorá prichádza od prvého majstra. Odmietnutie prijatia tejto pomoci je neprispôsobením sa ohromnému faktoru vo vesmíre; a toto bráni Boho-uvedomeniu. Preto prvá Boho-uvedomelá nepotrebuje inkarnovaného majstra, zatiaľ čo všetci následní majstri nevyhnutne potrebujú nejakého majstra alebo majstrov, aby si uvedomili Boha. Nestačí im ich vlastné nezávislé úsilie.

     Prvý majster, ktorý sa zlúčil s večným Avatarickým nekonečným vedomím, je majstrom všetkých majstrov. Napriek tomu, ak a keď Avatar podnikne/podstúpi inkarnáciu v ľudskej forme, zahalí sa závojom; a tento závoj má/musí byť odstránený nejakým majstrom alebo majstrami.

     Závoj, s ktorým Avatar zostupuje do ľudskej formy je na neho umiestnený piatimi Dokonanými Majstrami, ktorí ho prinášajú dolu z jeho beztvarého bytia. V Avatarických obdobiach, päť majstrov vždy položí tento závoj na nekonečné vedomie Avatara, pretože ak by bol prinesený bez takéhoto závoja do sveta foriem, existujúca rovnováha medzi skutočnosťou a ilúziou by bola úplne narušená. Avšak, keď päť majstrov uváži, že okamih je zrelý, odstránia tento závoj, ktorý umiestnili na Avatarické vedomie. Od tejto chvíle Avatar vedome zahajuje svoju rolu/funkciu Avatara.

     Inkarnácia Avatara sa neuskutoční, ak nie je vyzrážaná piatimi Dokonalými Majstrami cyklu. Vo všetkých svojich inkarnáciach okrem prvej, aj Avatar potrebuje majstra, aby prišiel k svojmu vlastnému večnému a nekonečnému vedomiu. Nestáva sa výnimkou z pravidla, že „dotyk“ majstra je potrebný pre Boho-uvedomenie. Avšak „dotyk“ Dokonalého Majstra neznačí nutne fyzický dotyk. Keď povieme, že sme „dotknutí“ hudbou, alebo básňou, či príbehom, dotyk má hlbší význam. O to je to pravdivejšie, keď sa jedná o duchovný „dotyk“. V prípade majstra, tento hlbší duchovný dotyk, je často prenesený/odovzdaný prostredníctvom fyzického dotyku.

     Zakaždým, keď Avatar zostúpi, nie je nutne rozpoznaný masami [ľudí] ako Avatar. Ako taký je rozpoznaný iba tými, ktorí sú duchovne veľmi pokročilí. Avatar sám nie je ani najmenej znepokojený tým, či je alebo nie je rozpoznaný množstvami [ľudí] ako Avatar. Svoju rolu Avatara hrá dôkladne a jeho hlavná práca spočíva vo vyšších neviditeľných sférach existencie. Ak sa však objaví v kritických alebo prechodových cyklických obdobiach, ako je to často prípadom, je vítaný/pozdravovaný masami ako Avatar veku.

     Avatar nie je nutne rozpoznaný a vítaný každým a všetkými, pretože sa chráni/skrýva pod závojom kvôli svojej vlastnej duchovnej práci. Tento závoj, pod ktorým uprednostňuje zostať skrytý, je odlišný od závoja, ktorý päť Dokonalých Majstrov stiahne na neho, zatiaľ čo Ho znášajú dolu do ľudskej formy. Závoj, ktorý pokladá na seba, môže Avatar odstrániť kedykoľvek, pre akúkoľvek osobu alebo osoby, ako si praje, pre účely seba-odhalenia alebo seba-komunikácie/seba-prejavu.

     Avatar neberie na seba karmu sveta, ani ňou nie je viazaný. Ale berie na seba utrpenie sveta, ktoré je výsledkom karmy sveta. Jeho utrpenie pre svet je zástupné (t.j., trpí za iných, pozn. prekl.). To nespôsobuje zapletenie sa s karmou sveta. Ale ľudstvo nachádza svoje vykúpenie zo svojej karmy prostredníctvom jeho zástupného utrpenia, napríklad [jeho] chorôb, ponižovania, úrazov, nešťastí a podobne. Svojimi vlastnými metódami, Avatar spoľahlivo napĺňa svoju inkarnáciu duchovným postrčením svojho veku.