Dopredný pokrok vyvíjajúceho sa vedomia od jedného druhu k inému postupuje krok po kroku a veľmi zriedkavo skokmi. Ale rozmanité kroky na doprednej evolúcii nemusia byť strnulo chápané/vysvetľované. Ak je daný druh vyhynutý, jeho duchovnému účelu môže poslúžiť nejaký iný príbuzný druh, alebo prídavné narodenia v dajakom doplnkovom druhu, alebo nedostatočnými a čiastočnými vyjadreniami prostredníctvom mierne vyššieho druhu. V krátkosti, evolúcia uchopuje výhody nespočetných alternatív, ktoré má k dispozícii. Nemôže byť nikdy zmarená menšími medzerami vytvorenými vyhynutými druhmi alebo chýbajúcimi ohnivkami.

     Ak aj kengury, žeriavy americké, alebo akékoľvek iné druhy rastlín alebo zvierat vyhynú, nebude to zadržiavať, ani obmedzovať postupujúci prúd života. Ani to nebude mariť ozajstný účel evolúcie, ktorým je dôjsť k plnému vedomiu. Aj keď by tu bolo sto chýbajúcich ohniviek, postupujúci prúd života môže buď sformovať nové vhodné druhy, alebo použiť existujúce druhy novým spôsobom.

     Avšak zaujímavým faktom, ktorý potrebuje špeciálne povšimnutie je, že pri prechode z jedného druhu do iného druhu, je tu pre každý takýto zvrat poddruh alebo forma, ktorá je dvojtvárá. Táto môže, ako to už býva, nielen hľadieť dvoma opačnými smermi, ale tiež sa pohybovať dvoma opačnými smermi. S rovnakou ľahkosťou môže zachovať svoj kontakt s druhom, od ktorého sa uvoľňuje, aj s druhom, do ktorého sa tvaruje. Táto medziforma musí byť schopná pohybovať sa vzad a vpred. Je to absolútne nevyhnutné pre prechod z jedného druhu do druhého.

     Niektoré druhy napomáhajú a iné prekážajú doprednému pohybu postupujúceho prúdu života. Napríklad burina spomaľuje vývoj vyšších foriem života. Ich úloha je prirovnateľná k role primitívnych rás v civilizovanom svete. Ale ich funkcia nie je len negatívna. Súťažiac s vyššími formami vegetácie, vyzývajú v takýchto vyšších formách väčšiu silu pre existenčný zápas. Napriek tomu, duchovný status druhu nie je vždy determinovaný užitočnosťou voči nejakému inému druhu. Žihľava nie je nevyhnutne nižšie v evolúcii len preto, že pŕhli tých ľudí, ktorí sa jej dotknú. Myslieť takto by naznačovalo čisto antropocentrický náhľad na stvorenie. Aby sme mohli posudzovať veci v ich správnej perspektíve, musíme vidieť všetky formy, včítane ľudských foriem, ako vyvinuté pre naplnenie jedného večného božského života.

     V svojom tvorivom seba-naplnení, postupujúci prúd života môže [formovať] a aj formuje také nové druhy, akými sú prirodzené, či umelé hybridy v rastlinnom alebo živočíšnom kráľovstve. Dokonca aj človekom vyrobené hybridy rastlín a živočíchov sa môžu stať prostriedkom pre zhromažďovanie čerstvých zážitkov vo vzostupnej škále evolúcie. Ale nie je to povinnosť pre každú dušu, aby prešla týmito hybridnými formami. Je to na duši, či chce zhromažďovať tieto zážitky prostredníctvom rodičovského druhu, z ktorého hybridy vyrašili do existencie.

     Avšak evolúcia je niekedy urýchlená prostredníctvom hybridných foriem a toto je platné pre produkty medzirasových zväzkov.

     Postupujúci prúd života vytvára početné formy. Ale žiadna forma by nemala byť považovaná za klietku, obmedzujúcu a usmerňujúcu zhromažďovanie zážitkov spôsobom, ktorý by vylučoval [intímny] styk s inými formami toho istého druhu, alebo aj s formami iných druhov. Ľudia komunikujú navzájom a vyvíjajú sa spoločne výmenou zážitkov. Takisto, vzájomná komunikácia nejakého typu je dôležitým faktorom aj vo svete rastlín a živočíchov. Výmena zážitkov a spoločný vývoj nie sú nevyhnutne podmienené použitím hovoreného alebo písaného jazyka, ktorý uľahčuje ponaučenie zo vzájomných zážitkov.

     Ľudia sa môžu navzájom pochopiť pomocou hovoreného alebo písaného jazyka a dostávajú príležitosť zdieľať život s ostatnými, ale zvieratá tiež zdieľajú život spoločne, napriek absencii takého jazyka. Aj zvieratá a rastliny majú svoj vlastný jazyk, spôsob čiastočného a nie úplne vyvinutého [vzájomného] styku/komunikácie. Zdieľajú život s inými formami a postupujú spolu. V skutočnosti všetky formy a druhy žijú v spoločnom svete. Zdieľajú život nielen s formami svojho vlastného druhu, ale tiež s formami iných druhov. Takto vtáky, zvery, rastliny a ľudia, a všetko, čo žije a dýcha, prispieva k rozvíjajúcemu/odhaľujúcemu sa životu každého. Odhalenie božského života je spoločný podnik a nie výlučné dosiahnutie.

Ani evolúciu anjelov a archanjelov (s celou ich hierarchiou) nemožno považovať za výhradný/exklusívny prúd v postupujúcom živote. Môžu sa inkarnovať medzi ľudské bytosti a spojiť sa s ľudským prúdom života. Sú tiež subjektom zákonov cyklov a všetko, čo sa im prihodí, je predmetom dohľadu a riadenia Dokonalých Majstrov.

     V subľudskom stvorení sa reinkarnácia vyvinutého vedomia uskutočňuje prostredníctvom jemnohmotnej matrice, z ktorej sa v neskoršom štádiu plne sformuje jemnohmotné telo. Rastliny a živočíchy nemajú plne vyvinuté jemnohmotné telo, ale rudimentárna jemnohmotná matrica sa postupne tvaruje podľa dosiahnutého štádia vývoja. Táto jemnohmotná matrica je prostriedkom pre premiestňovanie subľudského vedomia z jedného druhu do iných. Je tiež médiom, v ktorom subľudské tvory žijú v astrále pred vzatím novej hrubohmotnej formy.

     Ako bežné pravidlo, prúd života postupuje prostredníctvom protikladov. Napríklad tí ľudia, ktorí sa raz objavili s mentálnou brilantnosťou v hrubohmotnom svete, niekedy postrádajú túto mentálnu brilantnosť v nasledovnej inkarnácii. Samozrejme schopnosti mentálnej brilantnosti, ktoré boli raz získané, sú zachované v mentálnom tele a nie sú v žiadnom prípade zničené. Ale skutočná logika duchovného pokroku duše jej môže určiť obdobie, v ktorom tieto schopnosti mentálnej brilantnosti nie sú pre ňu dostupné. Protiklady zážitku {Viď „Rozpravy“ od Meher Babu, „Boh Človeku a Človek Bohu“.} sú rovnako potrebné pre plné rozvinutie/odhalenie duchovného pochopenia.

     Keď raz duša získa ľudskú formu, všeobecným pravidlom je dopredný pokrok len cez ľudské inkarnácie. Retrográdna/spiatočná inkarnácia je extrémne zriedkavá v postupujúcom seba-napĺňaní prúdu života. Niekedy má svoj pôvod v neblahom/ohavnom zneužití okultných síl. Retrográdna inkarnácia nie je všeobecným pravidlom, ale extrémne zriedkavou výnimkou. Pokračovanie ľudskej formy bez vrátenia sa do akejkoľvek subľudskej formy je normálnym javom. Dokonca aj pre hrubé porušenie morálnych zákonov je náprava zabezpečená tým, že duša prejde protikladom toho, čo vykonala alebo zažila. Napríklad osoba, ktorá zavraždila inú kvôli chtivosti, môže byť sama zavraždená kvôli chtivosti, buď v tej istej inkarnácii alebo v nasledujúcej/ďalšej, a tak si uvedomí ohavnosť svojho odporného zločinu.

     Avšak retrográdna inkarnácia sa môže vyskytnúť v tých výnimočných okolnostiach, kde sú okultné sily použité pre páchanie ohavných zločinov. Od duše, ktorá je obdarená okultnými silami (vďaka svojmu umiestneniu na vyššej rovine) sa očakáva, že ich bude mať pod plnou kontrolou. Ale keď ich hrubo zneužije tým, že sa stane obeťou svojich nízkych túžob alebo návrhov ega, privoláva na seba drastický trest návratu do subľudskej formy a opätovného začatia svojho vývoja z tamtoho bodu. Tento druh udalosti sa môže prihodiť na štvrtej rovine, ak tu nie je včasný zákrok nejakých vyšších bytostí. Ale úpadok tohoto typu je veľmi nezvyčajný. Dopredný pokrok postupujúceho prúdu života prináša so sebou narastajúci vzostup k vrcholu uvedomenej Pravdy, a narastajúco väčšie odhalenie vnútornej božskosti.