{Jingoism [angl.] - agresívny, bojovný šovinizmus. Pozn. prekl.}

     V žiadnej sfére života nebujnie džingoizmus viac, než na poliach duchovnosti. Ako na trhu s ekonomickými tovarmi, tak tiež v ríši duchovnosti, jestvuje neúprosný zákon dopytu a ponuky. Celý svet túži po svetle a slobode. Aby sa uspokojila táto opakujúca sa a pálčivá požiadavka, vždy povstáva hojná ponuka tých, ktorí tvrdia, že ju adekvátne uspokoja. Väčšina týchto navrhovateľov sú podvodníci. Tí, ktorí môžu adekvátne uspokojiť požiadavky, sú extrémne zriedkaví. Extrémne zriedkavé sú tiež tie osoby, ktoré môžu buď rozoznať pravých navrhovateľov alebo mať z nich úžitok. Medzi hľadačmi sú dve kategórie: tí, ktorí úprimne zápasia chrbtom k stene, a tí, ktorí predstierajú, že hľadajú. Tí, ktorí predstierajú hľadanie, a tí, ktorí predstierajú dávanie, sú blízkymi príbuznými v ohromujúcej ríši duchovného džingoizmu.

     Samozrejme, predstierajúci hľadač a domýšľavý svätec môžu sa stať uzavretými v aréne života a hrať svoju hru v divočine sveta prostredníctvom sebeckých motívov. Potom, ako Kabír povedal, obaja sa potopia vo vodách ako loďka z kameňa. Spoločne privábili svoj vodný hrob prostredníctvom sebeckých zámerov.

     V tomto svete nespočetných slabostí, najväčšou zo všetkých slabostí je bežná chyba neschopnosti čeliť vlastným slabostiam, prijať ich a oznámiť ich. Toto je slabosť všetkých slabostí. Dáva povstať pokrytectvu. Možno povedať, že pokrytectvo je daň/poplatok, ktorú neresť platí cnosti. V kontraste so svetom faktov, človek stavia iný svet ideálov zo svojej inšpirovanej obrazotvornosti. Niekedy sa imaginatívne transportuje do sveta ideálov, niekedy sa vracia k svojmu realistickému svetu faktov; a príležitostne sa pokúša premostiť záliv medzi nimi ozajstným a pracným prejdením cesty pomalými a krvácajúcimi krokmi. Pokušenie zmocniť sa ideálu imaginatívne, a pózovať, akože je uvedomený/uskutočnený, je tak neodolateľné, že je len veľmi málo tých, ktorí by mu nepodľahli. Toto je pôvod podvodného svätca alebo duchovného džingoistu, ktorý kráča a rozpráva s nosom vo vzduchu a rukami založenými, ako keby bol niekým veľmi mimoriadnym.

     Medzi nárokujúcimi si na duchovno, je veľmi málo tých, ktorí úprimne veria v svoje vlastné vyhlásenia a môžu si za nimi stáť. Väčšina z nich je seba-oklamaných. Takéto osoby klamú seba predtým, než začnú klamať iných. Ale aj keď sú poriadne seba-oklamaní, môžu vykĺznuť z chápadiel duchovného džingoizmu, len čo zistia, že precenili svoje vlastné duchovné dosiahnutia. Je tu chabý záblesk nádeje pre ich priblíženie sa k Pravde, pretože nie sú vedome nečestní. Na druhej strane, vedomí a úmyselní podvodníci na poli duchovnosti sú najzatvrdnutejšími vinníkmi a zároveň najžalostnejšími obeťami. Zamotávajú sa hlbšie a hlbšie do slatiny svojej vlastnej tvorby, pokým každý, včítane nich samých, nestratí nádej na ich záchranu.

     Nemá žiaden význam prisudzovať motívy vedomému podvodníkovi, či nečestnému nárokovateľovi na duchovno. Vnútorná duchovná cesta je úzka a obtiažna. Aj úprimní hľadajúci sa môžu zvábiť lákadlami duchovného džingoizmu predtým, než si uvedomia, že upadli. Ale majú výhodu včasného výstražného svetla vrhnutého niektorým Dokonalým Majstrom. Čiara, oddeľujúca pravé od nepravého na strmej ceste k Pravde, je tak úzka, že nemá takmer žiadne rozmery.

     Položme najzhovievavejšiu konštrukciu na duchovný džingoizmus. Ten môže zvábiť aj úprimné duše, ktorým sa nedarí byť neustále ostražitými na Ceste. Proces uvedomenia sa javí byť procesom stávania sa [tým], čím [človek] zdanlivo/zjavne/domnelo/očividne nie je. Zdá sa ako pohyb odniekiaľ, kde si, niekam, kde nie si. Aby sa dal vedomý smer tomuto procesu, je potrebné nielen mať vnímanie cieľa, ale tiež dramatizovať náš presun do neho v predstavivosti. Napríklad osoba, ktorá si praje ísť do Londýna, robí prípravy po vizualizovaní možných neočakávaných udalostí na ceste. K tomuto neodvratnému procesu musíme pridať zváženie, že realistická pozícia, na ktorej je vlastne umiestnená, je sama výtvorom jej obrazotvornosti. Pre osobu je veľmi prirodzené považovať obrazotvornosť za skutočnosť a veriť, že si v svojom skúmaní uvedomila to, čo si len predstavovala.

     Jestvujú dajaké domnienky a predpoklady, ktoré nevyhnutne sprevádzajú božskú špekuláciu (úvahy), ku ktorým je každý hľadajúci pritiahnutý. Všetko hľadanie/skúmanie je zápasom povstania z neskutočného do skutočného. Žiaden zápas nie je možný, pokým hľadajúci nemá nejakú počiatočnú ideu, správnu alebo nesprávnu, o skutočnom. Ďalej, neskutočné nemôže večne zaujímať stanovisko neskutočného a výsadne a svojvoľne lipnúť na sebe a ostať sebou bez konca. Tak povstáva naliehavá potreba vizualizovať Pravdu, zaujať svoje stanovisko k tejto imaginovanej alebo vnímanej Pravde, a konať, ako keby si človek uvedomil/uskutočnil tento s-láskou-pestovaný cieľ skúmania/hľadania. Toto tiež zahŕňa vieru, že si ho človek uvedomil, hoci, opäť a opäť, bude z tejto viery hrubo vytrasený tým, že bude musieť čeliť nepopierateľným faktom, ktoré ho predbehnú v jeho imaginatívnych pretekoch.

     Úprimná viera, bez ohľadu na to ako nesprávna, nespútava hľadajúceho bez možnosti záchrany, pretože je otvorený náprave. Avšak osoba, ktorá so znalosťou a úmyselne hrá falošnú rolu, domýšľavo zverejňuje tvrdenia, na ktoré nemá žiadnu autoritu. Privoláva na seba duchovnú skazu podľahnutím zrejmej neprípustnosti. Chápe sa svojho chválenkárskeho džingoizmu, aby zneužila prostú dôverčivosť iných. Tá prvá osoba úprimne, hoci nesprávne, verí v svoje vlastné duchovné kvalifikácie. Tá druhá podvodne a so znalosťou pózuje ako niečo, o čom vnútorne vie, že nie je – ďaleko od naozajstnej pravdy. Rozdiel je obrovský. Prvý utvrdzuje svoje bytie vo vnímanej Pravde, zatiaľ čo druhý utvrdzuje svoje bytie vo vnímanej falošnosti/nesprávnosti.

     Vedomý podvodník v duchovnom džingoizme preto odsudzuje sám seba do samostvoreného tienistého osudu hromadiacich sa hriechov, celkom odhliadnuc od zaťahovania všetkých ostatných dôverčivých do klzkej slatiny svojej vlastnej tvorby. Duchovne pochováva seba a všetkých, ktorí ho v svojej detskej prostosti milovali a vkladali do neho dôveru. Džingo privoláva túto skazu na seba a ostatných, ktorí ho milujú; nemôže jej uniknúť, len skrz akt zvláštnej milosti od niektorého Dokonalého Majstra. Najtragickejším faktom situácie je, že podvodník si nezasluhuje takúto milosť, ktorá jediná ho môže zachrániť.