Ako pravidlo zrovnávame jedno telo s jednou dušou. Rovnosť jedného tela naznačujúceho jednu dušu je pravdivá, osobitne vo vyšších štádiách evolúcie. Avšak výnimky z tohto všeobecného pravidla sú tiež zaujímavé a povšimutia-hodné.

     V častých prípadoch posadnutosti máme príklad jedného a toho istého tela, ktoré striedavo používajú rôzne duše. Nejaký odídený duch (departed spirit) alebo duchovia si môžu príležitostne privlastniť hrubohmotné telo inkarnovanej duše a pokúsiť sa použiť ho pre získanie zážitkov hrubohmotného sveta. Keď sa toto stáva príliš často, všeobecné zrovnanie jedného tela s jednou dušou je vážne narušené. Máme tu len jedno hrubohmotné telo, ale mnoho duší, ktoré ho používajú, v následnosti alebo striedavo.

     Práve tak, ako môže byť jedno telo spojené s mnohými dušami, jedna duša môže byť spojená s mnohými telami. Toto sa môže prihodiť v skorších štádiách evolúcie. Jestvujú skupinové duše. Každá skupinová duša sa spája s nespočetnými fyzickými formami, ako v prípade stebiel trávy. Keď sa skupinová duša stane pokročilejšou vo vedomí, môže sa potom pripojiť na jednu formu namiesto početných foriem. Skupinové duše sú výnimkou z rovnice jedno telo – jedna duša.

     Ale či duše spadajú pod túto rovnosť alebo mimo nej, ich [vzájomná] externalita je spôsobená imaginovanou separátnosťou. Aj skupinová duša je externá voči inej skupinovej duši vo vnútorných sférach, a je tak iluzórna ako akákoľvek iná separatívna duša. V pravde, je tu len jedna kozmická duša, ktorá zhromažďuje zážitky prostredníctvom všetkých rozličných foriem, ktorá sa niekedy javí, že sa rozdeľuje do skupinových duší, a inokedy do duší, ktoré spadajú pod rovnosť telo – duša. Skupinové duše naznačujú vzťah jedna duša – mnoho tiel, ktorý je protikladom vzťahu mnoho duší – jedno telo, nájdeného v posadnutiach a privlastneniach/privteleniach.

     Avšak prípady, o ktorých sa predpokladá, že sú vzťahom mnoho duší – jedno telo, sa často ukážu ako prípady rozštiepenej osobnosti. Nie sú výnimkou z rovnosti jedno telo – jedna duša. V rozštiepenej osobnosti sa nejaký disociovaný nexus (vzťah, spojitosť) z psýchy/psychiky tej istej duše ujme jej tela a hľadá oddelené a výlučné vyjadrenie. Nie je to iná duša alebo duch (spirit), ale iná skupina impresií (sanskár) tej istej duše alebo ducha. V rozštiepenej osobnosti si každý homogénny nexus psýchy privlastňuje telo na nejaký čas, aby vytvoril priestor pre iné nexusy/nexi tejto alebo predošlých inkarnácií. Tieto iné nexusy/nexi sú kvalitatívne odlišné a sú neschopné prispôsobiť sa prvému nexusu; tak vyhľadávajú striedavé/alternujúce vyjadrenie namiesto simultánneho zosúladenia sa.

     V oblasti literatúry je slávnym príkladom duálnej osobnosti Dr. Jekyll a Mr. Hyde. Toto je príklad dvoch sekcií mysle ovládajúcich jedno telo, a nie dvoch duší naň napojených. Avšak ostáva pravdou, že v niektorých prípadoch môžu dve alebo viac duší použiť to isté telo. Keď sa toto prihodí, dochádza obvykle k striedaniu medzi ich režimami. Simultánne použitie toho istého tela rozdielnymi dušami spadá pod špeciálnu výnimku, kde podieľajúce sa rozličné duše musia byť navzájom v dokonalej harmónii. Harmónia medzi dušami musí byť tak úplná, že jedna a tá istá telesná činnosť, alebo zážitok, rovnako spĺňajú potreby všetkých zapletených duší.

     Niektorí pokročilí žiaci sú v takej kompletnej harmónii s majstrom, že majster niekedy môže, ak si tak želá, „zatieniť“ ego-myseľ a telo žiaka, bez [násilného] nahradenia jeho duše. Takéto zatienenie sa môže uskutočniť pre vykonanie širších plánov majstra. Namiesto nahradenia alebo odstránenia individuality žiaka, [toto] implementuje a zosilní jeho individualitu. Tu sú žiak a jeho majster navzájom tak splynutí, že obaja nachádzajú rovnaké naplnenie prostredníctvom čohokoľvek, čo žiak získa cez svoju telesnú existenciu.

     Keďže rovnosť jedno telo – jedna duša môže mať tak veľa výnimiek, otázka presného určenia počtu duší v existencii sa stáva komplikovanou. Je tu [ešte] iný aspekt tejto otázky, ktorý ju pozdvíha za dosah akejkoľvek potreby sčítania. Počet duší z tohto hľadiska je nekonečný. Jestvuje jedna nekonečná, nedeliteľná duša, ktorá sa prostredníctvom ilúzie javí ako mnoho separátnych duší. Presne tak, ako je jedna/jediná skutočná duša nekonečná vo svojom nedeliteľnom bytí, mnohosť duší, do ktorých sa javí byť rozštiepenou, je nekonečná v počte. Tieň Nekonečného je nekonečný a ostane nekonečný. Hoci počet duší, ktoré dosiahli plné, čiže ľudské vedomie, je obmedzený a rastúci, celkový počet duší všetkých rastlín, zvierat, hmyzu, atómov, atď., je nekonečný a nemôže byť spočítaný.

Keď povieme, že počet duší vo vesmíre ostáva nekonečný, neznamená to, že je konštantný. Ostáva ten istý len v zmysle ostatia nekonečným, a nie v zmysle zamedzenia tvorby nových alebo čerstvých duší.

     Počet ľudsko-vedomých duší nemá byť odhadovaný alebo zistený sčítaním žijúcich ľudských tiel, ktoré prebývajú v hrubohmotnom svete v ktoromkoľvek čase. Je tu vždy tak veľa ľudsko-vedomých duší, ktoré práve zosnuli, alebo ktoré čakajú, aby sa narodili. Samozrejme počet tých duší, ktoré sú oslobodené od kolobehu narodení a smrtí, je veľmi obmedzený, v porovnaní s veľkým počtom tých, ktoré sú v ňom uchytené.

     Ktoré skupiny duší sa budú inkarnovať v špecifickom období alebo cykle, a akým spôsobom sú prispôsobené tak, aby poskytli voľný priestor pre svoj vývoj, to všetko sú záležitosti spravované majstrami, ktorí reprezentujú božiu vôľu. Príklad denných a nočných pracovných zmien vo fabrikách je vhodný v tomto kontexte. Ukazuje mnoho spôsobov, ktorými môže byť urobené komplexné zosúladenie, aby zabezpečilo duchovný vývoj/rozvoj každého a všetkých. Dokonca aj výnimky z rovnice jedno telo – jedna duša sú len časťami prispôsobení (adjustments), ktoré v konečnom dôsledku slúžia božej vôli.