Dobro ako aj zlo sú impresnými produktmi evolučnej hybnosti. Prichádzajú do vzájomného konfliktu a ako také majú byť rozoznané ako oddelené skupiny síl. Satan, Lucifer, Belzebub, každý svojim vlastným spôsobom symbolizuje sily zla. Avšak, je chybou myslieť si, že zlo je samo osebe neredukovateľnou aktívnou silou. Obe, dobro aj zlo sú abstrakciami a majú byť nahliadané v ich pravej perspektíve ako nevyhnutné fázy v podľudskej/predľudskej (subhuman) a ľudskej evolúcii. Zlo je ostávajúcim prežitkom skoršieho dobra. Niektoré impresné tendencie, ktoré boli potrebné a nevyhnutné v danej fáze, sú prenášané do vyššej fázy evolúcie a pretrvávajú v svojej existencii kvôli zotrvačnosti. Prekážajú harmonickému fungovaniu v novom kontexte a javia sa ako zlé.

     Dobro ako aj zlo majú nepopierateľný vzťah s okolnosťami. Žiaden rozsudok/posudok nemôže byť vynesený o dobre alebo inom aspekte akéhokoľvek činu bez zváženia konkrétneho kontextu, v ktorom je rozsudok požadovaný. Čin, ktorý je normálne nepopierateľne zlý, môže byť za zvláštnych okolností nielen obhájiteľný, ale aj chvályhodný. Vezmime napríklad nasledovný výnimočný prípad. Predpokladajme matku, ktorá porodila dieťa a nemá svoje vlastné mlieko, aby ho kŕmila. Dieťa musí byť kŕmené kravským mliekom, ktoré je veľmi obtiažne zadovážiť. Sused môže mať nejaké kravské mlieko, ale matka vie, že sa oň nebude deliť kvôli peniazom, ani akýmkoľvek filantropickým motívom/ohľadom/úvahám, napriek tomu, že ho sám nepotrebuje. Za takýchto okolností, ak osoba ukradne kravské mlieko a nakŕmi ním novorodenca, aby ho udržala nažive, čin krádeže je v tomto prípade nielen ospravedlniteľný, ale rozhodne dobrý.

     Samozrejme, výnimka tohto typu nečiní kradnutie dobrým skutkom za všetkých okolností. Normálne, kradnutie je naďalej zlé, ale v hore uvedenom výnimočnom prípade sa stalo dobrým. Znázornenie ukazuje, ako zvažovanie/posudzovanie dobra a zla musí byť, v svojej podstate, závislé na okolnostiach v celej rozmanitosti detailov, ktoré existujú v konkrétnej situácii. Dobro je relatívne voči konkrétnemu kontextu skutočných okolností a zlo takisto. Ale pre mnohé praktické účely musia byť určité trendy činnosti klasifikované ako dobro, zatiaľ čo iné trendy činnosti musia byť klasifikované ako zlé.

     Všetko sa stáva podľa božej vôle a je chybou myslieť si, že Boh má rivala vo forme Diabla. Zdôraznenie síl dobra je nevyhnutné pre uvoľnenie božského života v jeho plnosti. Ale zlo samotné často hrá dôležitú časť v zdôraznení síl dobra; a stáva sa nutným/nevyhnutným tieňom, či druhopisom dobra. Ako iné protiklady skúseností/zážitkov, dobro a zlo sú v istom zmysle protiklady, ktoré je treba vystáť a transcendovať. Človek má vystúpiť/povstať nad dualitu dobra a zla, a prijať život v jeho úplnosti, v ktorej sa oni [dobro a zlo] javia ako abstrakcie. Život má byť videný a žitý v jeho ne[roz]deliteľnej celosti.

     Napriek tomu je tu dôležitý faktor v protikladoch dobra a zla. Zlo je podľa všetkých príznakov konverziou/prevrátením dobra, no zároveň je možné ho premeniť na dobro. Takto, všeobecne hovoriac, cesta vedie od zla k dobru a potom od dobra k Bohu, Ktorý je mimo (beyond) oboch, dobra aj zla [var., za oboma].

     Ak akékoľvek utrpenie príde k Dokonalému Majstrovi alebo Avatárovi, nemalo by byť interpretované ako dočasné víťazstvo zla. To sa stane božou vôľou a je formou božieho súcitu. On [Dokonalý Majster alebo Avatár] dobrovoľne vezme na seba utrpenie iných, aby spasil tých, ktorí sú pohltení v zožierajúcich túžbach, nezmiernenej nenávisti a zdrvujúcej žiarlivosti.