Mystérium vesmíru je hierarchické v štruktúre. Sú tu odstupňované rády, jeden nadstavený nad druhým. Duchovná panoráma sa odhaľuje ako stúpavosť so zákonmi na zákonoch. Navrstvenie jedného zákona nad iným naznačuje pružnosť a ohybnosť nižších zákonov pre pôsobenie vyšších nahrádzajúcich zákonov. Namiesto bezzákonnosti, to značí režim odstupňovaných zákonov navzájom zosúladených takým spôsobom, že sa tieto všetky podriaďujú najvyššiemu zámeru Boha, Tvorcu.

     Nižšie zákony sú včlenené pod vyššie zákony. Ako prvý máme zákon príčiny a následku kraľujúci najvyššie v Prírode. Takéto prirodzené zákony sa zdajú byť mechanické, strnulé a neúprosné. Ale pôsobením a vzájomnou súčinnosťou so životnou silou, vedú k vyšším zákonom sanskarickej, čiže impresnej determinácie, ktorými sú potom nahradené. Impresný determinizmus nie je výnimkou z kauzálnych zákonov, ale je ich jemnejšou a vyššou formou.

     Vezmime si príklad na ilustráciu pôsobenia nadstavených rádov v duchovnej panoráme. Dni každej inkarnovanej duše v hrubohmotnom svete, a čo prinesú, obe [tieto veci] sú determinované akumulovanými impresiami minulých životov. Ale tento impresný determinizmus nekoná sám nezávisle od bežných kauzálnych zákonov, ani navzdory a v rozpore s nimi. Naopak, pracuje prostredníctvom platných kauzálnych zákonov. Napríklad nesprávna výživa alebo pažravosť, či akákoľvek iná nedbalosť voči prirodzeným fyziologickým zákonom, naisto ovplyvní trvanie života hrubohmotného tela. Takisto, inteligentné užitie známych zákonov ovplyvní príhody počas tejto lehoty života. Ale či tu bude, alebo nebude nedbalosť voči takýmto zákonom na strane nejakej konkrétnej duše, je samo osebe impresne determinované; t.j., je to závislé na jej nahromadených dispozíciách. Takto sú fyziologické a iné kauzálne zákony včlenené pod vyššie karmické zákony a prepožičiavajú sa im ako tvárny polotovar (pliant fabric-work). Zákon karmy nahrádza a používa iné zákony Prírody bez ich narúšania.

     Prírodné zákony nie sú v žiadnom prípade narušené ani takzvanými zázrakmi. Žiaden zázrak nie je výnimkou z existujúcich zákonov vesmíru. Je to zjavný výsledok neosobného konania, čiže vedomého použitia platných zákonov vnútorných sfér. Nazýva sa to zázrakom, pretože to nemôže byť vysvetlené známymi zákonmi hrubohmotného sveta. Tu sú známe zákony navrstvené neznámymi zákonmi; nie je to prípad chaosu alebo bezzákonnosti.

     Sú mnohé príklady zázrakov. Danie zraku slepému a podobné výkony/dosiahnutia sú uvedené v kategórii zázrakov. Nerušia zákony vesmíru, ale sú vyjadrením zákonov a síl, ktoré sú neznáme a nedostupné väčšine ľudí. Sú osoby, ktoré môžu prostredníctvom použitia svojich nadprirodzených síl udržiavať svoje telá nažive po stovky rokov, hoci nie sú nutne duchovne pokročilé. Rovnako, pretrvávajúca aura svätých môže vykonať zázraky z ich pohrebiska.

     Oblasť výskytu zázrakov je veľmi rozsiahla. Ani živočíšny svet nie je vyňatý z možnosti zázrakov. Hoci cicavce ako sviňucha a iné zvieratá nemajú plne vyvinuté jemnohmotné telo, je tu v jemnohmotnom svete ekvivalent, či náprotivok ich hrubohmotných foriem. Neúplne vyvinutá jemnohmotná matrica, ktorá sa má ešte vyvinúť do definitívnej a funkčne sebestačnej jemnohmotnej formy, môže jednako/predsa len poslúžiť nejakým účelom a stať sa médiom pre vykonávanie zázrakov. Príbehy čarodejníkov, ktorí spôsobili, že húfy sviňúch priplávali z otvoreného mora k brehu kvôli miestnym slávnostiam, sú v medziach pravdepodobnosti. Ale celá táto ríša nadprirodzenosti, okultu, zázračnosti a mágie (čiernej, či bielej) musí byť považovaná za nemajúcu žiadnu duchovnú hodnotu sama v sebe.

     Okultné fenomény ako stigmy, telekinéza (spôsobujúca lietanie objektov, takých ako oblátky svätého prijímania, vzduchom), predlžovanie, elevácia, atď., môžu zabaviť, ohromiť alebo podmaniť ľudí. Ale nemôžu privodiť duchovné liečenie alebo povznesenie, ktoré je skutočne významnou vecou. Sú len ilustráciou nahradenia bežných a známych zákonov prírody nadprirodzenými a neznámymi zákonmi vnútorných sfér. Zvedavosť môže veľmi dobre zamestnávať ich mysle týmito vecami, ale je najlepšie, keď sú tieto vypovedané do pozadia ako bezvýznamné. Skutočný milovník Pravdy obíde tieto veci bez toho, aby sa zaplietol s hociktorou z nich. Nemôže si dovoliť byť rozptyľovaným alebo odvádzaným od svojho skutočného zámeru, totiž dosiahnutia jednoty s Bohom a vypustenia žiary Jeho rýdzosti a lásky.

     Zdanlivá anomália zázrakov nenarúša známe prírodné zákony, ale značí len ich nahradenie inými, neznámymi zákonmi. Tiež to neznačí narušenie vyšších karmických zákonov, ktoré nadstavujú prirodzené ako aj nadprirodzené zákony. Avšak, medzi nadstavenými rádmi v duchovnej panoráme je jeden dôležitý faktor, ktorý transcenduje a reguluje/riadi/kontroluje všetky zákony, vrátane nadprirodzených zákonov a zákonov karmy. Týmto faktorom je božská milosť, ktorá je za/nad (beyond) všetkými zákonmi.

     Boh odpúšťa hriechy v tom zmysle, že nikoho nezatracuje naveky kvôli jeho hriechom. Ponecháva bránu vykúpenia večne otvorenú. Prostredníctvom opakovaných úprimných modlitieb je možné spôsobiť únik z inak neúprosného vykonávania sa zákona karmy. Odpustenie požadované od Boha evokuje z Neho Jeho nevyspytateľnú milosť, ktorá jediná môže udeliť nové smerovanie neúprosnej karmickej determinácii.

     Jediným zázrakom, ktorý je hodný mena, je božská milosť, ktorá nepozná žiadne obmedzenia, a ktorá môže riadiť celý vesmír so všetkými jeho zákonmi. To je posledný nadstavený faktor v odstupňovaných rádoch, ktoré panujú v duchovnej panoráme.

     Božská milosť sa nezaoberá javmi a úkazmi. Zaoberá sa oslobodením a duchovným naplnením duší. Tu je zaujímavá otázka: „Činí Boh zázraky v užšom zmysle používania/ovládania skrytých zákonov vnútorných sfér?“ Odpoveď znie: „Boh činí všetko a zároveň [ne]činí nič. Prenecháva všetko prirodzeným a nadprirodzeným silám panujúcim v duchovnej panoráme vesmíru.“

     Hoci Boh [ne]činí nič metódou malých zázrakov, celý vesmír, ktorý vyšiel z Neho, je zázrak zázrakov. Čím viac uvažujeme o hocičom vo vesmíre – dokonca aj najposlednejšej z vecí – tým zázračnejšie sa to javí ľudskej mysli. A vesmír, ktorý obsahuje nekonečné množstvo takýchto vecí, dávajúc každej z nich nezmazateľnú značku večného významu, je nepopierateľným zázrakom, pretože pripúšťa tisíc otázok, ale neponúka žiadnu odpoveď obmedzenému ľudskému intelektu. Tak, vytvoriac tento najvyšší zázrak vesmíru, Boh sa netrápi vykonávaním ďalších nepatrných zázrakov v rámci tohto vesmíru, ale prenecháva to panovaniu zákonov. Toto však neplatí pre Boho-človeka, ktorý môže, ak to považuje za vhodné a potrebné, vykonať nespočetné zázraky v nadstavení voči (supervention of) normálnemu rutinnému chodu vesmíru, bez prikladania špeciálnej dôležitosti týmto zázrakom.

     Boh činí všetko a v inom [slova] zmysle [ne]činí nič. Hoci [ne]činí nič, tí, ktorí pristúpia k Nemu s láskou a oddanosťou, získajú všetko, čo má význam v duchovnej ríši, hoci On neučiní nič osobité voči nim. Boh môže byť prirovnaný k sandalovému drevu. To neustále rozširuje sladkú vôňu vo všetkých smeroch, hoci iba tí, ktorí si dajú tú námahu prísť bližšie k nemu, majú osoh z jeho okúzľujúcej vône. Ale nemôžeme povedať, že sandalové drevo urobilo niečo osobité voči tým, ktorí pristupujú k nemu, pretože emanácia jeho sladkej vône pokračuje po celý čas a nie je špecificky smerovaná k nejakej osobe alebo osobám. Je k dispozícii každému, kto dbá, aby prišiel do jeho dosahu. Takto v jednom zmysle sandalové drevo dáva; a inom zmysle nedáva. Vezmime si iný príklad. Rieka dáva vodu tým, ktorí sú smädní, v tom zmysle, že ak smädné osoby pristúpia k rieke a napijú sa jej vody, ich smäd je uhasený; ale rieka nerobí nič, ani aby ich privolala k sebe, ani aby ich naplnila vodou.

     Tieto príklady ukazujú, ako Boh robí všetko, a zároveň nerobí nič. Toto prirodzene platí pre takzvané zázraky, ktoré sú minoritnými udalosťami v rámci veľkého zázraku. Myseľ tiež môže byť nazvaná veľkým zázrakom vesmíru, pretože to z mysle povstala ilúzia vesmíru. Myseľ je materským zázrakom; napriek tomu naplnenie jej osudu/určenia spočíva v seba-zničení. Ona nenaplní svoj pravý zámer, pokým úplne nezmizne. Dočasný hlinený model musí byť nezriedka zničený, aby uviedol sochu trvalej dôležitosti; forma drevených hranolov je postavená, len aby bola neskôr zamenená platňou betónu; a slepačie vajce nenaplnilo svoj osud, pokým nebolo zvnútra rozbité ďobaním liahnuceho sa kurčaťa. Rovnako, mysle-forma povstáva, len aby bola rozmetaná na kusy, a aby jej prasknutie umožnilo odhalenie pravého a neobmedzeného pochopenia, ktoré je udržiavané samé sebou. Takto myseľ, ktorá je materským zázrakom, prichádza do existencie, len aby sa rozplynula.

     Rozplynutie sa mysle značí, že prestane fungovať ako myseľ. Myseľ v normálnom fungovaní vidí, počuje a hovorí, ale musí prestať takto fungovať. Nesmie vidieť, počuť alebo hovoriť prostredníctvom impresných pobádaní, ako je navyknutá robiť. Keď uspeje v zastavení svojho impresného fungovania, zanikla ako myseľ a dosiahla posledný zázrak v svojom zaniknutí. Myseľ je zázrakom v svojom pôvode, v svojich funkčných produktoch, a v neposlednom rade v svojom zaniknutí, ktoré je vrcholom jej podivuhodného zámeru. Ale myseľ nemôže preskočiť cez seba. Nemôže zastaviť svoje vlastné impresné fungovanie. Môže urobiť len [nejaké] salto a držať pred sebou predstieranie zničenia, ako robia hady a škorpióny, ktoré často predstierajú, že sú mŕtve, ako poslednú inštanciu pre svoju záchranu. Keď sa myseľ zničí, nestane sa tak prostredníctvom jej vlastného salta alebo gymnastiky, ale aktom božskej milosti. Nemôžeme ani poprieť, ani vysvetliť túto božskú milosť, ktorá transcenduje všetky odstupňované rády, spolu so všetkými ich zákonmi, v duchovnej panoráme. S odstránením mysle sa odstránia všetky malé a veľké zázraky. Toto je jediný zázrak [, ktorý je] hodný [tohto] mena, a ktorý je duchovne potrebný. Všetky ostatné zázraky, napriek ich impozantným gradáciám v panoráme, sú ako pominuteľné vlny, ktoré stúpajú a padajú na hladine oceánu bez schopnosti obsiahnuť jeho nezmerné hlbiny.

     Zázrak odstránenia mysle prináša so sebou úplné zmiznutie všetkých foriem mnohosti. Tie mnohé rozdelenia, ktorých myseľ vyrába priveľa, a v ktorých sa zapletá, sú všetky v doméne ilúzie, čiže [v doméne] samo-vytvorených objektov mysle. V doméne predmetového sveta predstavivosti sú rozdiely napríklad medzi kobrou, tigrom, človekom, atď. Ale oni nie sú v mysli, ktorá je pôvodom/zdrojom tejto predstavivosti. Všetka oddelenosť/izolovanosť zaniká, len čo myseľ, ktorá je tvorcom tejto separátnosti, prichádza k svojmu ukončeniu prostredníctvom aktu božskej milosti.